Kristus - nádej Európy
Komentár k ikone 
Kristus Nádej Európy
Bitka o Kazaň nebola len zápasom o územie zabrané tatarmi. Ovládnutie Kazane bolo prvým krokom vedúcim k premene Moskovského štátu v mnohonárodné ruské impérium.
Ikony zriedkavo, ale predsa zachytávali aj tieto udalosti podfarbené historicky ,politickým nádychom.
Okrem ikony“ zasadenie stromu ruského štátu“, ikony „Zázrak Matky Božej Znamenie“ v Suzdalsko – Novgorodskej bitke , je tiež jedna veľmi zaujímavá ikona s názvom“ Bojujúca Cirkev“. Táto ikona bola napísaná na počesť víťazstva Ivana IV nad Kazaňou (1552). Ikona je určitým pamätníkom padlých bojovníkov za obranu viery. Zobrazuje šíky pešiakov a jazdcov , ktorí tiahnú k „novému Jeruzalemu“ Moskve ,ktorá sa začala považovať v tomto období za tretí Rím. Táto ikona môže byť dobrým príkladom ako ikona môže ponúknuť veriacim v historicky dôležitom okamihu, jasnú víziu. Predstava Moskvy ako tretieho Rímu, či nebeského Jeruzalema musela v ľuďoch prebudiť určitú dávku významnosti a zodpovednosti vo vzťahu k okolitému svetu. Keď Kristus zakladal prvé kresťanské spoločenstvo Cirkev, robil to isté. Začal ľuďom rozprávať o tom že sú soľou zeme, svetlom sveta, zažatou lampou, ktorá sa nemá ukryť pod mericu. Dnes, keď sa rôzne kruhy z viacerých strán snažia podkopať autoritu Cirkvi, a bagatelizujú jej historicko-kultúrny význam, potrebujeme ikonu ktorá nám pomôže uvedomovať si toto naše povolanie vo svete, využívajúc bohatstvo svojích dejín. Ako Mojžiš sme pozvaní vyzuť si sandále našej krátkozrakosti a prežiť prítomnosť Boha v dejinách Európy.
Poslaním ikony ako bohoslužobného predmetu je otvárať človeka Božej prítomnosti.
Ikona „Kristus Nádej Európy“ predstavuje Krista ako vinič, potvrdzujúc jeho slová “Ja som vinič vy ste moje ratolesti“ Ján 15,5. Toto božie slovo ,ktoré je ostrejšie ako dvojsečný meč a oddeľuje špik od kosti ,nás hneď v úvode uvádza ku uvedomeniu si pravdy o tom, kto je Boh a kto sme my. On nesie nás, aj keď si niekedy myslíme, že my nesieme Jeho. On je pravý vinič . My sme jeho ratolesti, sme“ tí ktorí veria v Jeho meno, ktorí sa nezrodili z krvi, ani zo žiadosti tela, ani zo žiadosti muža , ale z Boha.“(Ján1/13). Sme Jeho, patríme mu ,tak ako ratolesti patria viniču. Toto radostné uvedomenie si vlastnej identity nám otvára oči pre Krista ktorý je cesta, pravda a život. Týmito očami viery poznávame pravé hodnoty a nádej ktorú nám Kristus ustavične ponúka.
Prostredníctvom stigiem na rukách, nohách a boku k nám ako k Emmauzským učeníkom pristupuje vzkriesený Pán, aby rozplynul všetky naše pochybnosti a obavy. Podobne ako spomenutí učeníci ,vraciame sa do mesta, ktoré predstavuje svet okolo nás, nie preto že sa zlepšili či zmenili podmienky, ale preto že sme stretli Vzkrieseného Pána.
Po stranách Krista ako ratolesti viniča každý národ zastupuje jeden svätý patrón. Svätosť je základný predpoklad autentickej evanjelizácie , ktorá sa usiluje dať nádej. „ Všetci v Krista veriaci, v každom stave alebo hodnosti, sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky“(LG40). Je to pozvanie pre každého z nás, aby sme sa stali pokračovateľmi dlhých dejín svätosti, ktorá v priebehu týchto dvoch tisícročí prešla rozličnými krajinami Európy. Strop ikony uzatvárajú svätý patróni a spolupatróni Európy. Z ľava do prava je to sv. Brigita Švédska, sv. Terézia Benedikta z kríža a sv. Katarína Alexandrijská. Z pravej strany vzdávajú chválu Kristovi sv. Cyril ,sv. Metód a sv. Benedikt z Nursie .
Spodná časť ikony predstavuje symbolicky Európu v ktorej ako svetlá žiaria rôzne pútnické miesta: Santiago del Compostella, Lurdy, Chrám sv.Pavla, Kolínska katedrála, chrám sv.Petra, Mariazell, Šaštín a Sofijská katedrála v Kijeve. Tieto chrámy predstavujú iba zlomok mnohých miest celoeurópskej Marianskej úcty, ako aj centrá kultúry a vzdelanosti.
Povrch Európy zelenej farby symbolizuje novú jar, ale aj Ducha svätého, ktorý je vyliaty do našich sŕdc a pripravuje cesty Novej Evanjelizácie. Hlboko zapustené korene viniča nám majú vždy pripomínať , kresťanské korene nášho svetadiela, Európy, ktorá z kresťanského dedičstva žije do dnes.
1. sv. Klotilda – kráľovná frankov (Francúzsko)
2. sv. Eduard – kráľ anglicka (Anglicko)
3. sv. Severín – laik (Rakúsko)
4. sv. František Asisský – rehoľník (Taliansko)
5. sv. Katarína Švédska –mníška ( Švédsko)
6. sv. Henrich z Uppsali – biskup, mučeník (Fínsko)
7. sv. Andrej –apoštol –(Grécko)
8. sv. Ľudmila - kráľovná , mučeníčka ( Česká republika)
9. sv. Barnabáš – apoštol ( Cyprus )
10. sv. Kanut –kráľ, mučeník (Dánsko)
11. sv. Terézia Avilská – rehoľníčka ( Španielsko)
12. sv. Gorazd – biskup (Slovensko)
13. sv. Valburga –mníška (Belgicko)
14. sv. Štefan – prvomučeník (Slovinsko)
15. sv. Štefan Uhorský – kráľ (Maďarsko)
16. sv. Alžbeta Portugalská – kráľovna (Portugalsko)
17. sv. Ján Kronštadský –kňaz (Estonsko)
18. sv. Bonifác – biskup (Nemecko)
19. sv. Kunigunda – kráľovna ( Poľsko)
20. sv. Ita – mníška ( Írsko)
21. sv. Pavol – apoštol ( Malta)
22. sv. Willibord z Echtenachu – apoštol Luxemburgu
23. sv. Lidvína – laická mystička ( Hollandsko)
24. sv. Meinard – biskup ( Lotyšsko)
25. sv. Kazimír – kráľ ( Litva)
A - sv. Brigita Švédska
B - sv. Terézia Benedikta z kríža
C - sv. Katarína Alexandrijská
D - sv. Benedikt z Nursie
E - sv. Metód
F - sv.Cyril
Ikona Kristus nádej Európy
Ako vznikla myšlienka napísať takúto ikonu?
Nemohlo ujsť mojej pozornosti minuloročné trápne diskusie ohľadne uvedenia zmienky o Bohu v preambule ústavy Európskej únie.Za čias socializmu sme boli svedkami mnohých absurdností. To, kam dospelo „ľudské rácio“ dnes , myslím že hraničí až s ľudskou zvrátenosťou. Komunizmus si dovolil popierať Boha ,ale spochybniť historickú prítomnosť Cirkvi v dejinách Európy sa neodvážil. Cítil som potrebu reagovať spôsobom, ktorý mi je najvlastnejší.
Môže jazyk ikony prehovoriť k súčasnému človeku?
Určite áno. Dokazuje to aj dnešný veľký záujem o ikony. Myslím, že je to prirodzená reakcia ľudí, ktorí hľadajú večné pravdy aj prostredníctvom zobrazenia. Dnešná doba sa definuje ako doba obrazu. Človek doslova hodený do reklamných sietí rôznych spoločností je vedený k čítaniu symbolov či archetipov s jediným cieľom - kúpiť výrobok. Kresťanské umenie sleduje iné ciele .Jeho základným posolstvom je pravda, že Boh pre spásu sveta posiela svojho Syna, ktorý sa stáva človekom. Boh nám prostredníctvom svojho Syna zjavuje svoju lásku, skrze ktorú poznávame svoju vlastnú dôstojnosť, svoju identitu. Je pravdou že ikonografickému jazyku už dnes mnohý nerozumejú, napriek tomu sú ikonou intuitívne priťahovaný a premieňaný. Je to tajomstvo ktorej odpoveď pozná len Boh.
Neobávali ste sa že sa spreneveríte kánonu?
Mal som prirodzene obavy. Hádam prvé čo som začal riešiť bola legitimita takejto ikony. Kládol som si vážne otázku či nezachádzam priďaleko. Prelistoval som všetky svoje knihy , dúfajúc že nájdem ikonu ktorá bola Cirkvou prijatá a zároveň by vo svojom jadre niesla podobné posolstvo. Nakoniec som našiel už spomenuté ikony „Bojujúca Cirkev“ a „Zasadenie stromu ruského štátu“. Podrobnejšie poznanie týchto ikon moje presvedčenie iba potvrdili .Viete ako uzrela svetlo sveta známa Rublevová Trojica? Jej predchodcom je ikona filoxénie ,inými slovami ,ikona navštívenia Abraháma. Tento svätý ikonopisec použíjúc už známu ikonografickú predlohu , píše vlastne novú ikonu ,k inému sviatku. Toto je podľa mňa pri písaní novej ikony dôležité. Používať ikonografický jazyk Cirkvi ale zároveň byť otvorený vanutiu Ducha. Hlavný motív z ktorého som čerpal bol v mojom prípade Kristus vinič zo známeho ikonografického zobrazenia Krista , obklopeného dvanástimi apoštolmi.
Často sa tvrdí že ikona je záležitosťou iba Východnej Cirkvi .Pod pojmom ikona si predstavujeme pravoslávie s ich typicky cibuľovitými kupolami, liturgiou a zvykmi. Ako sa pozeráte na zobrazovanie západných svätcov v ikonách?
Na toto by som jednoducho povedal: “nebo je len jedno“ .Bolestné rozdelenie Cirkvi na východnú a západnú nie je záležitosťou priestoru či hraníc, ale otvoreného srdca. Ikona nám otvára okno do sveta oslávenej Cirkvi. Dáva nám nahliadnuť do tajomstva toho „ čo Boh pripravil tím ktorí ho milujú“. Zabúda sa tiež na to, že ikona je spoločným dedičstvom ešte nerozdelenej Cirkvi. Aj postoje pravoslávnych sa rôznia. Bol som prekvapený s akou úctou sa díval na ikonu sv. Terezky z Lisieux pravoslávny mnich zo svätej hory Athos.
Podľa akých kritérií ste vyberal jednotlivých svätých pre ikonu.
Pri hlavných patrónov a spolupatrónov Európy vlastne nebolo čo riešiť. Ťažkosti nastali pri výbere jednotlivých patrónov krajín. Priznám sa, že toto bolo pre mňa asi najťažšie. Nastalo moje putovanie po Európe prstom na mape. Počet 25 svätých, určovali krajiny stálych a pristupujúcich členov. Ikona zachycuje túto konkrétnu udalosť. Neprítomnosť Bulharska, Rumunska alebo ostatných krajín neznamená že do Európy nepatria. Dôraz v ikone je kladený nie na dokumentovanie štátov Európy, ale na historický okamih zjednocovania , na potrebu hlbšieho uvedomenia si svojej identity. V každom svätom si uctievame Krista. Všetci 25-ti svätí túžia naše oči upriamiť na Krista. On ako ústredná postava celej kompozície vystupuje ako Ten ,ktorý zjednocuje, Ten ktorý je prameňom pravej jednoty.
Bolo to zaujímavé putovanie v ktorom som spoznával jednotlivé krajiny. Veľmi mi v tom pomáhal aj internet. Zvlášť o pobaltských krajinách som toho moc nevedel. Každá krajina má aj viacerých patrónov a dokonca niektoré ich majú aj spoločných. Neviem či ovplyvnený nekonečnými diskusiami o kvótach v parlamente, ale dúfam že nie, snažil so sa čiastočne vyvážiť v ikone aj zastúpenie svätých žien. Sväté ženy v dejinách Európy majú významný podiel a svojím príkladom inšpirujú až do dnes. Pokiaľ to bolo možné uprednostňoval som panovníkov, vládcov mnohých krajín, ktorý prostredníctvom kresťanstva budovali kultúrnu Európu.
Nepochybne kresťanská viera stvárňovala kultúru kontinentu .Ako ste túto skutočnosť vyjadril v ikone ?
Teraz budem k sebe možno trocha kritický. Neviem či som ju vystihol správne. Mne osobne od počiatku chýbal v ikone Mariánsky prvok ,aj keď si zároveň uvedomujem, že ikona je silno Kristologická . Napokon som túto vnútornú potrebu riešil zobrazeniami významných Mariánskych pútnických ale aj kultúrnych centier, ako sú Lurdy, Mariazell alebo náš slovenký Šaštín. Trocha som sa musel popasovať s obrátenou perspektívou krajiny a realizmom. V symbolickom zobrazení Európy som sa snažil týmto dvom nežiadúcim prvkom v ikone čo najviac vyhýbať. Nuž, aspoň snaha bola.
Komu by ste adresovali ikonu Kristus nádej Európy?
Ikona sa rodí v Cirkvi a je písaná v modlitbe pre veriaceho človeka. Písal som ju, ako píšem ostatné ikony , pre veriacich.. Mala by teda v prvom rade svedčiť o Božej prítomnosti a jeho všadeprítomnom požehnaní. Veriaci ako som už spomínal potrebujú nielen desať ráz počuť, ale aj raz vidieť. Dnes to platí možno dvojnásobne pri uvedomovaní si našej identity ,identity ktorá nám vraví, že sme v Kristovi nové stvorenia .
Ale verím že osloví aj mnohých „kresťanských“ politikov, ktorým by mala pripomínať naše kresťanské korene a z nich plynúcu zodpovednosť .Určite zamýšľam rozposlať ikonu v anglicko francuzskej verzii spolu s komentárom prostredníctvom mailu všetkým europoslancom do Brusselu. Možno naozaj potrebujú niekedy trocha obraznejšie vysvetliť.
Ikona je dokončená. Aké s ňou máte plány? Môžete nám prezradiť, kde bude ikona vystavená?
Verím, že ikona vznikla z podnetu vyššieho, ako sú moje osobné plány. Zatiaľ mi robí spoločnosť v našej ikonopiseckej dielni. Predstavu, kde by ikona mohla byť inštalovaná mám, a nie jednu. Aj keď podnikám nejaké kroky, nechávam väčšiu iniciatívu v tomto bode na Pánovi ,ktorý ako dobre vieme, už sa postará.
Christ, Hope of
Europe
The Battle of Kazan was not only a fight for a territory occupied by the Tatars. The control of Kazan was the first step leading to the transformation of the Moscow State into a multinational Russian empire.
Icons seldom, but yet recorded these kinds of events – i. e. events with historical and political “tint”.In addition to the icons “Planting the Tree of the Russian State”, “The miracle of the icon of our lady of the sign” in Suzdansko-Novgorodski battle, there is one more icon named: “The Fighting Church”. This icon was made in honour of the victory of Ivan the IV over the town of Kazan (1552). The icon is a memory of soldiers who were killed when defending the faith. It depicts the infantry and cavalry heading towards the New Jerusalem, i. e. Moscow, which, at that time started to be considered the third Rome. This icon is a good example of how in a historically important moment the icon can offer clear vision to the faithful. The idea of Moscow as the third Rome, or heavenly Jerusalem, must have awakened some degree of feeling important and responsible in relation towards the surrounding world. Jesus did the same when establishing the first Christian community, the Church. He started to tell the people they were the salt of the Earth, the lighted lamps, which shall not be put under a bowl. These days, when different groups from various sides try to undermine the authority of the Church, and to reduce its historical/cultural significance, we need an icon that would help us to realize our calling in the world, taking advantage of the richness of our history. In the same way as Moses, we are also invited to take off the sandals of our short-sightedness and experience the presence of God in the history of Europe.
The mission of the icon as a liturgical object is to open the person to the presence (existence) of God.
The icon “Christ – Hope of Europe” depicts Christ as vine, illustrating his words: “I am the vine; you are the branches” (Jn15:5). This gospel, sharper than any double-edged sword and able to separate joints and marrow, leads us from the beginning towards understanding the truth about who God is and who we are. He carries us, though we sometime tend to believe we carry him. He is the true vine. We are the branches, we are “those who believed in his name, born not of natural descent, nor of human decision or a husband’s will, but born of God” (Jn1:13). We are His; we belong to Him, as well as branches belong to the vine. This joyful realization of our identity opens our eyes for Christ, who is the way, the truth and the life. With these eyes of faith we recognize the true values and the hope that Christ offers to us at all times.
By means of stigma on His hands, feet and side, the risen Christ walks towards us in the same way as he did towards His disciples in Emmaus, in order to melt away our doubts and worries. Similarly to the disciples, we return to the town, which represents the world around us, not because the conditions have changed, but because we have met the risen Lord.
At both sides of Christ, in the form of the branches of vine, each nation is represented by one patron saint. Holiness is a basic condition of the authenticity of evangelization, which attempts to give hope. “All who believe in Christ, in every status or position, are called to the fullness of Christian life, and to perfect love” (LG40). This is an invitation to all of us to become successors in the long history of holiness, which, during these two long millennia, has spread in many countries of Europe. The upper part of the icon depicts patron saints and co-patrons of Europe. From left to right, there are St. Brigitte of Sweden, St. Therese Benedict of the Cross, and St. Katherine of Alexandria. On the right side St. Cyril, St. Metod, and St. Benedict of Nursia are praising Christ. The bottom part of the icon is a symbolic representation of Europe, in which different pilgrimage sites shine like lights: Santiago de Compostella, Lourdes, St. Paul's Cathedral, Cathedral of Köln, St. Peter's Cathedral, Mariazell, Šastin and Sofia's Cathedral in Kiev. These cathedrals represent only a fraction of many places of Holy Mary worship, as well as the centres of culture and education. The green colour of the surface of Europe represents new spring as well as the Holy Spirit which has been poured into our hearts and is preparing the path for new evangelization. Vine roots, which are deeply embedded, should always remind us of the Christian roots of our continent, Europe, which until now has drawn from the Christian heritage.
St. Clotilda – Queen of the Franks (France)
St. Edward – King of England (England)
St. Severin – laic (Austria)
St. Francis of Asissi – monk (Italy)
St. Katharine of Sweden – nun (Sweden)
St. Henri of Uppsala – bishop, martyr (Finland)
St. Andrew – apostle –(Greece)
St. Ľudmila - queen, martyr (Czech republic)
St. Barnabas – apostle ( Cyprus )
St. Kanut – king, martyr (Denmark)
St. Theresa of Avilla – nun ( Spain)
St. Gorazd – bishop (Slovakia)
St. Walburg –nun (Belgium)
St. Stephan – first martyr (Slovenia)
St. Stephan of Hungary – king (Hungary)
St. Elisabeth of Portugal – queen (Portugal)
St. John of Kronštadt –priest (Estonia)
St. Boniface – bishop (Germany)
St. Kunigunde – empress ( Poland)
St. Ita – nun ( Ireland)
St. Paul – apostle ( Malta)
St. St Willibrord of Echternach – apostle of Luxemburg
St. Lidvin – laic mystic ( Holland)
St. Meinard – bishop ( Latvia)
St. Kazimir – king ( Lithuania)
A - St. Brigitte of Sweden
B - St. Therese Benedict on the Cross
C - St. Katharine of Siena
D - St. Benedict of Nursie
E - St. Metod
F - St. Cyril
Kommentar zur Ikone
„Christus - Hoffnung Europas“
Der Kampf um Kazan war nicht nur ein Kampf um das eroberte Gebiet der Tataren. Die Beherrschung Kazans war vielmehr der erste Schritt, der zúr Umwandlung des moskowitischen Staates in ein multinationales russisches Imperium führte.
Ikonen haben selten, aber doch hin und wieder historische Ereignisse mit einem politischen Anflug eingefangen und untermalt.
Neben den Ikonen “Die Einpflanzung des Baumes der russischen Staat“ und „Ein Wunder der Mutter Gottes“ im Suzdalsko-Novgorodky Kampf, gibt es auch noch eine sehr interessante Ikone mit dem Namen “Die kämpfene Kirche“. Diese Ikone war nach dem Sieg Ivans IV über Kazaň (1552) angefertigt worden. Diese Ikone gilt als eine Art Gedenkbuch gefallener Kämpfer für die Verteidigung der Kirche. Sie stellt die Phalangen der Infanteristen und der Kavalleristen dar, die sich zum „neuen Jerusalem“ Moskau neigenzu. Diese Ikone ist ein gutes Beispiel dafür sein, wie sie den Gläubigen in historisch wichtigen Augenblicken eine klare Sicht der Dinge geben kann. Die Vorstellung von Moskau als das dritte Rom oder als himmlisches Jerusalem muß teilweise in den Menschen Gefühle der Verantwortung und Bedeutsamkeit in der Beziehung zúr umliegenden Welt geweckt haben. Wenn Christus die erste christliche Gemeinschaft - die Kirche - gegründet hat, hat er es selbst getan. Er selbst sprach zu den Menschen, daß sie das Salz der Erde und das Licht der Welt seien und daß sie sich wie angezündene Lampen nicht unter einem Scheffel verstecken sollten. Wenn sich heute verschiedene Gruppen und manche Kreisen darum bemühen, die Autorität der Kirche zu untergraben und ihre kulturell-historische Bedeutung zu bagatellisieren, dann brauchen wir eine Ikone, die uns hilft, sich unserer Berufung in der Welt bewußt zu werden, sodaß wir das Reichtum unserer Geschichte verwerten können. Wie Mose sind auch wir berufen, die Sandalen unserer Kurzsichtigkeit auszuziehen und die Gegenwart Gottes in der Geschichte Europas zu erfahren.
Der Auftrag dieser Ikone als gottesdienstliches Objekt ist die Menschen fur die Gegenwart Gottes zu öffen.
Die Ikone „Christus - Hoffnung Europas“ stellt Christus als Weinstock dar und verbildlicht seine Worte “Ich bin der Weinstock, ihr seid die Reben“ (Joh 15,5). Dieses Wort Gottes, das schärfer als das zweiseitige Schwert ist, welches das Mark vom Knochen abtrennt, nennt uns gleich am Anfang der Einleitung sehr bewußt unsere eigene Identität. Es schlägt uns die Augen für Christus auf, der der Weg, die Wahrheit und das Leben ist. Mit diesen Augen des Glaubens erkennen wir die echten Werte und die Hoffnung, die uns Christus stets bietet. Mit den Wundmalen an den Händen, Füße und an der Seite kommt er zu uns, wie zu den Emmausjüngern, als der auferstandene Herr, damit er all unsere Verzweiflung und Angst vernichtet. Genauso wie die Emmausjünger kehren auch wir in die Stadt zurück, die die Welt um uns herum darstellt - nicht, weil sich die Bedingungen verbessert oder verändert haben, sondern weil wir dem auferstandenen Christus begegnet sind.
So wie wir an Christus wie Reben am Weinstock hängen, so hat jede Nation einen heiligen Patron, an dem sie hängt. Die Heiligkeit ist der grundlegende Aspekt einer autenthischen Evangelisation, die sich bemüht, die Hoffnung zu verbreiten. Sie betrifft alle, die an Christus glauben, in jedem Moment und in ganz Europa. Von links nach rechts im Bild sind das die Hl. Birgitta von Schweden, die Hl. Theresia Benedikta vom Kreuz und die Hl. Katharina von Alexandrien. Auf der rechten Seite sind der Hl. Konstantin, der Hl. Method und der Hl. Benedikt von Nursia abgebildet, wie sie Christus loben.
Der untere Teil der Ikone stellt die Würde aller dar, die zúr Fülle christlichen Lebens und zúr Vollkommenheit der Liebe berufen sind (LG 40). Es ist eine Einladung an jeden von uns, damit auch wir die lange Geschichte der Heiligkeit fortführen, die sich über zweittausend Jahre durch verschiedene Länder Europas zog. Den Kopf der Ikone bilden die Heiligen Patrone, welche symbolisch Europa darstellen, in welchem lichtergleich die verschiedenen Wallfahrtsorte leuchten: Santiago de Compostela, Lourdes, Sankt Paul vor den Mauern, der Kölner Dom, der Petersdom, Mariazell, und die Šaštín a Sofij - Kathedrale in Kiew. Diese Kirchen sind nur ein Teil der vielen europäischen Orte der Marienverehrung, der Kultur- und Bildungszentren.
Die grüne Oberfläche Europas symbolisiert sowohl den neuen Frühling, als auch den HL. Geist, der in unsere Herzen ausgegossen ist und der die Wege der neuen Evangelisation vorbereitet. Die tiefe Wurzel des Weinstocks soll uns immer an die christliche Wurzel unseres Kontinents Europa erinnern, der bis heute vom christlichen Erbe lebt.
HL.Klothilde, Königin der Franken (Frankreich)
Hl. Eduard, König von England (England)
Hl. Severin, Laie (Österreich)
Hl. Franz von Assisi, Ordensmann (Italien)
Hl. Katharina von Schweden, (Schweden)
Hl. Heinrich von Uppsala – Bischof (Finnland)
Hl. Andreas, der Apostel (Griechenland)
Hl. Ludmilla, Königin (Tschechien)
Hl. Barnabas, der Apostel (Zypern)
Hl. Knut, König (Dänemark)
Hl. Theresa von Avila, Ordensfrau (Spanien)
Hl. Gorazd, Bischof (Slowakei)
Hl. Walburga (Belgien)
Hl. Stefan, Märtyrer (Slowenien)
Hl. Stefan von Ungarn, König (Ungarn)
Hl. Elisabeth von Portugal, Königin (Portugal)
Hl. Jan Kronstadsky (Estland)
Hl. Bonifatius, Bischof (Deutschland)
Hl. Kunigunde, Keiserin (Polen)
Hl. Ita, Ordensfrau (Irland)
Hl. Paulus, der Apostel (Malta)
Hl. Willibrord von Echtenau, Apostel von Luxemburg (Luxemburg)
Hl. Lidvina, Laien-Mystikerin (Niederlande)
Hl. Meinard, Bischof (Lettland)
25. Hl. Kazimir, König (Litauen)
A - Hl. Birgitta von Schweden
B - Hl. Theresia Benedikta vom Kreuz
C - Hl. Katharina von Siena
D - Hl. Benedikt von Nursia
E - Hl. Method
F - Hl. Cyrill